Sondex – November 2020

Mogall Firgozkaramno,

Covid19 zaun akhea sonvsarak sogllench bodol’lam. Bodlop mhollear vadd zaupachi ek  khori ani bori khunna. Bodolpantlean kitem tori borem ani novem nirmann zata. Novem ieta tednam mandun gheunk adkoll ani dukh zata. Adleo riti ani sonvoim-eo soddun diuncheo poddtat. Novea-chi sonvoim korchi poddta.

Covid19 haka lagun bhieun lokachem bhonvop unnem zalem. Pollution unnem zalem. Vatavoronn nivoll zait ghelem. Monis atmsyam (self-control) xiklo. Punn dusre vatten haka lagu zatelem sogllem tourism, travel, hospitality sector bond poddlo. Sirviseo unneo zaleo. Vegllo-vegllo vavr korun pott bhorpache soeg unnem zale.

Bhurgeancheo xalla zaite mhoine bond urleo ani uprant xikoupacho akar bodol’lo. Online xikovop suru zalem. Xikoupi-i koxttoutat ani Vidyarthi-i avoi-bapai vangdda koxttoutat. Thoddeam lagim odik bore bhaxen xikounk/xikunk zata, zalear thoddeank koxtt poddtat. Fuddem hacho porinnam kitem zatolo konnank khobor nam. Xalla dampun bhurgim ghora lagim xikunk proitn kortat. Punn khorem xikxann mhollear zonn ekleacho sobhav akarun (character building) haddop. Ani hem odik borem zata bhurgem dusream bhurgeam borobor xikta ani vaddta tednam. Bhurgem dusreank diunk ani dusream koddlean gheunk xikta.

Covid19 haka lagun bolaike khatem sarkhem deger (pushed to the limits) pavoilam. Serkar porjeche bolaike khatir kitlo legun toiar asa ani kitlo legun duddu khorchita tem sarkhem nivoll disun ailam. Khorea borea monan vavr kortolo dotor adar nam zaun bhiela punn piddestank pillun khatolim hospitals vaddleant. Kosli-i duens-pidda zaum. Fokt covid19 zalea mhonn sangtat. Tantunt modem medical insurance suru zalam. Kosli-i pidda zaum. Pondra disam bhitor tujem akhem insurance eke pidde bhitor sompoita. Dista fuddarak medical insurance soglleamnim korchem poddtelem ani toxench urtelem. Medical insurance korunk online registration bhor mhonn porot porot messages ietat.

Soglleoch nhoim, punn zaiteo vostu online vikrek melltat. Zaite pavtt choice ani variety legun bori asta ani naka zalear porot legun rokddench ghetat. Punn thodde pavtt zaite zann fosleat legun. Soglleanchich khatri nam.

Shopping-uch kiteak? Atam chodd ani chodd online banking zata. Mobile phone-acher don-chear number marlear poixe ietat ani voitat. Bank-ant ani vochun line-k ubem ravpachi goroz nam. Sogllem dista toxem nasta, tea pasot zaite zann fostat. Kitlea lokache poixe nam zaleat. Poixeam borobor kitlim bank-anch nam zaleant.

Zaitea bodolpa modem dhormacher legun bhar poddla. Ieram dhorma modem Kristi dhorm legun gondollak poddla. Igorjent ieunk zaina mhonn zaiteanim online misam suru keleant. Konnak chodd apurbai asa tim zata te baxen magnneachea monan TV vo mobile phone-a mukhar utt’tat-bostat. Konnak titlo usko nam tim apleak zai tednam misam ani adoration polloitat. Konn bosun, zalear konn nidun legun polloitat. Sod’deak pollounk ghelear choddxe griosti lokak Igorz ugtti korun misank ieunk chodd vhoddli umed nam koxi dista. Ganvant ier sogllem cholta. Posre, banks, bazar, shops, office-ant bosun vavrop ani office-ant kam aslear korunk vochop. Dista Covid19 Igorzamnim chodd bhonvta mhonn. Bhirant dista griosti lokak online misam sonvoincher poddot kai mhonn. Tea pasot Pap Saib amkam ugddas korta, “Online misam ek sacrament nhoi. Tea bhair thoim Kristi porza ekthaim disonam.”

Punn sogllem novem tem borem oxem mhonnunk zainam. Karann online (modern way of life) ani landline (old way of life) hanche modem ek thin line asa. Ti zaite pavtt dixtti poddonam. Dekhik, amchea mobile phone-acher amchem sogllem jivit ani vagnnuk track zata. Tum khoim bonvta ani kednam bonvta tem legun sogllem record urta. Tea pasot hem Covid19 somplea uprant mon’xancho sobhav koslo zatolo to fokt eklo Devuch zannan. Tea pasot amchi THIN LINE mannsugen cholunk proitn korum-ia.

Tumcho Padr Vigar
Fr. Andrew Pereira