Sant Sebastiao

Bhagevont Sebastiao-achi porob sevadhormik vorsant Janerache 20ver somorombhtat. Amche Aquem-che Firgojent amchea Patron Sant Sebastiao-ache porob Carnival-achea poilea aitarak monoitat, hea vorsa Marsache 3rer somorombhtanv.

St. Sebastiao Narbonne – France, hea desant zolmolo. Torn’ne pirayecho astanam tannem Romache foujent bhorti ghetli. Sebastianv ek kholl bhavarti ani kalljivont Kristanv aslo. Ogeponnan tannem zaitea sainnik’kank Jezuchi ollokh diun tankam Kristanv kele. Tea kallar, Dicletian – hea nanvacho ek Romacho Patxai aslo. To Kristanvank zaite koxtt ani pidda-pid ditalo. Jednam taka kollun ailem Sebastiao ek Kristanv mhonn tannem taka mornachem formonn dilem. Eka zhaddak bandun, sainnik-anim tacher thir bann marun taka thoinch morunk soddlo. Dusrea disa sokallchea vellar ek Kristanv ostori te vatten vetanam, tichi nodor zaddak bandlolea Sebastiao-acher poddli. Itlo zokhmi astanam porian tache kuddi bhitor jiv aslo. Tinnem taka aplea sangata ghara vhorun tacho boro poramos kelo. Piddentlo bhair sorun, tannem aplem Kristanv missanv novean urben suru kelem. Hi khobor Dicletian Patxai-achea kanar poddonna fuddem tannem ragabhorit zaun dusre pauttim Sebastiao-ak dharunnaien lokhnnachea bhaleanim jivo marpachem formonn dilem. He porim Jezuchem missanv app’nnaun aplea jivitant ani morn’nantlean Sebastiao-an Jezuchi khori govaiki dili. Tea disamnim , akhea Europ desant “bubonic plague” – hi pidda ximpodleli. Akhantak poddun, St. Sebastiao-achea ganvchea lokan taka aplim magnnim ubharun bhavartan ulo marlo. Ek vhodd milagr koxi, ti pidda tea ganvantli pois zali. He milagre vorim, St. Sebastiao-acho bhavart loka modem vaddot gelo.

Bubonic plague – hi pidda dusream-i desanim vaddot gheli. Asia-chea des-desamni legit pavon zaito lok mourn gelo. Amchea Goyant porian hi bhirankul pidda uprasli. Hachi poili mahiti 1901 hea vorsant Dr. Wolfango da Silva hannem Bolaiki Kendrant dil’li asa. Ribandar zaito gorib lok he piddek sampoddlo. Ilhas- hea ganvant undrank lagun hi pidda khonxea khonxeam-nim ximpoddli. Amchea Goyant, 1901 vorsa tem 1920 porian, 12 pavttim mhamori uprasli. Piddek sampodlelea lokachi, dotoram lagim sarki topassnni zaina zaun hem duens odik vaddlem. Modgonvchea ganvant, 1916 – Febrerachea mhoinneant hi pidda bhitor sorli. Alvo familiche don vangddi he piddent somple. Tanchem ghor Vasu Borodo hea nanvachea ek dondekarachea loza khuxik aslem. To aplea ‘godown’-ant Dharwaad thaun sovai ani holko vepar haddtalo. 73 voiz, hem duens koslem tem sangunk na-pass zale. Punn toddea disam uprant anik ek moronn zalem. Tednam tankam gomun ailem ki to “Bubonic plague” mhonn. “Bubonic plague” ho Salcete zaitea ganvamnim posorlo. Raia, Varca, Chinchinim, Loutolim, Benaulim, Colva ani Navelim.

Hem duensan zaito lok mortalo. Jednam Sebastiao-achi murti Goy-ant haddli tednam hi pidda nanch zali. Bhagevont Sebastiao-van Salcete ganvan vhodd milagr keli. Haka lagun Sant Sebastiao-achem devosanv Salcete-an chodd disun ieta. Hea Bhagevont-achem fest Salcete-an vhodda dobajean somorombhtat ani tache lagim aplim magnnim ubharit asat.

Sant Sebastiao amche firgojecho Patron ani to amkam sogle piddentlim nivarta. To vhodd voizancho voiz ani amkam sodanch Deva lagim magun amche veleo sogleo pest-pidda pois korta.

Fr. Gregory Cruz,

Padr Kur